nad tým, že vám pokojne môže prasknúť hlava? Mám pocit, že sa mi to dnes stalo. A veľmi nevhod. Ale pekne od začiatku. Keďže včera to bolo o túžbe, dnes je to pokuse naplniť ju. Dala som si pokojné ráno, no nestihla som prednášku z latinčiny. Tak som sa vybrala spokojne a pokojne do školy na ďalšiu hodinu a začala som sa učiť na zajtrajšiu skúšku. Že sa to nedá stihnúť za jeden deň? Pravda. A aká krutá. Čakanie na deväťdesiat minút o husliach a husliaroch som si krátila rozprávaním sa s Plavkyňou. Srdcervúco som jej radila, že netreba kašlať na školu a treba sa jej venovať, lebo ju to dobehne a zožerie, pritom mňa ťažila zajtrajšia skúška. Prednáška prebehla hladko. Obratko prišlo hneď po tom. Keďže Tanečnica s Horehroncom sa vyparili kupovať okuliare, ja som išla za tebou. Konečne cesta za tebou do práce mala význam. Ok, tak nie konečne, ale dnes to malo pridanú hodnotu hodnú kráľov. Stres opadol a mohla som sa vrátiť naspäť do vzdelávacej ustanovizne. Tam sme sa na kritike nasmiali ako blázni po extra dávke rajského plynu. Schladenie malo prísť až na záver, keď som mala konzultácie ohľadom bakalárky. Nuž ale čo som nečakala prišlo. Namiesto panického stresovania, prečo som školiteľke poslala tak málo prišlo upokojenie a upresnenie si presnej kostry aj výplne práce. Spokojnosť nadovšetko. Učičíkaná som pristala na
skvelý nápad
počkať na Horehronca, že ideme do knižnice fotiť materiály na tie naše nekonečne intelektuálne a kreatívne "absolventské" práce. Hodinu som sedela a učila sa. Nedalo mi to a šla som sa pozrieť, čo do pekla mu toľko trvá na jednej konzultácii s doc. Hahaaa, tak oni si tam sedia, vykecávajú a ja trčím o tri poschodia nižšie s Pojašenou Speváčkou a Malou Speváčkou. Keď som zaklopala a vošla, tvárili sa, že práve skončili a mne bolo v prvom momente aj trochu ľúto, že som určite plodný rozhovor násilne ukončila, ale šak kde sme. Ja som sa potrebovala doma učiť a namiesto toho sa chechcem s druháčkami. Koniec koncov bolo mi už všetko jedno, hlavne aby sme už išli, lebo knižnica nie je otvorená non-stop ako McDonald's v Lamači. Po ceste nás sprevádzal neutíchajúci dážď a neutíchajúca Mala Speváčka. Aj napriek tomu som odfotila super fotku (visí poniže). Do knižnice sme dorazili včas, pofotili, čo sme potrebovali, adekvátne situácii sme sa opäť nasmiali a vyrazili k ďalšiemu checkpointu. Kníhkupectvo sme stihli v posledných troch minútach. Kúpila som si veľmi nápomocnú knižôčku a mohli sme konečne ísť na kávu, ktorú som si vyslúžila poskytnutými službami knižno-reprodukčnými. Usadili sme sa do prítmia mojej najmilšej kaviarničky v centre s najlepšou hudbou. Moja káva bola samozrejme čierny čaj s mliečkom a bonus: vinea. A potom sa to stalo. Hodinová plodná debata na tému populárna hudba a alternatívna hudba, jej podstata, smerovanie a životnosť na Slovensku a v zahraničí. Bolo to skvele, ale už bolo na čase po hodine odpratať sa domov a
zaboriť nos do kníh
a powerpointových prezentácií. Tak sa aj stalo. Spravila som si poriadok v izbe, lebo to má že vraj veľmi veľký vplyv na stav mysle. Pekne uprataná izbietka a veci na učenie pripravené v kôpke a ppt. Zo začiatku som mala pocit ako dobre mi to ide a aké je to v podstate ľahké. Potom mi bolo oznámené, že z pondelňajšej skúšky mám C, čo ma zamrzelo kdesi v mojom lízovskom srdiečku, ale povedala som si, že kašlať na to, opakovať test nebudem, nie je na to čas. Pracovná morálka klesla o pár zásadných bodov. Dala som si preto prechádzku k pumpe a späť, že si kúpim niečo, čo mi pomôže prekonať noc s tými hudobnými šialenosťami. Lenže ja pridem 10 minút pred "záverečnou" a on už má pekne krásne zatvorené! Keby sa mi to stalo prvýkrát, naseriem sa a odíde. Lenže toto už bolo druhýkrát. Hovorí sa predsa, že keď ťa niekto obabre raz, je to jeho shame. Keď druhýkrát, tvoj. Zajtra mu tam nacapím lístoček s niečim nie tak vulgárnym ako trefným pre jeho osobnosť.Po neúspechu s pumpou som aspoň skočila na rýchlu návštevu pod barák Žene. Povedal mi, aký je unavený, ja jemu aká som vytočená a popri tom naspeedovaná z toho, čo sa učím. O ďalších pár chvíľ som opäť vstrebávala informácie o životných osudoch skladateľov 20. storočia, o tom, čo zložili ako a prečo, počúvala som ich tvorbu až som dospela do bodu, že viac sa mi toho do hlavy nezmestí. Špongiový problém - saje saje vodu až nastane zákonite situácia, že z nej začne pretekať. To mne sa ale prihodilo čosi horšie: Balónový efekt. Toľko doňho fúkaš, až praskne. A takto mi dnes praskla hlava. Ako pri veľkom tresku. Informácie sa rozleteli priestorom a ja ich môžem do rána zbierať, aby mi to na skúške vyšlo.
Komentáre