ktorý azda aj prišiel pôvodne ako vzbura proti neprávosti, ktorá sa mi z môjho pohľadu diala, ale sila a dôsledky boli priam hmatateľné. Nový vzťah. Bola som pani sama sebe bez ohľadu na iných. Bez toho, aby som niekomu ublížila, alebo aby som pre niekoho robila niečo naviac. Zaradila som neutrál, čerpala som, čo sa dalo a dávala som, čo bolo potrebné pre minimálnu spokojnosť. Vtedy som sa ako človek cítila výborne. Keď som sa nasýtila, potrebovala som zmenu. Vzťah som ukončila a zaľúbila som sa. Zaľúbila som sa ako nikdy predtým. Spaľujúci cit, motýle v brušku, iskra v očiach ako dieťa pod vianočným stromčekom. Môžem priznať, že v mnohom je tento vzťah iný ako predošlé. Znova mi na niekom začalo záležať (čo som nečakala), znova môže povedať, že niekoho miluje. A ZNOVA som sa dostala na submisívny level. Záleží mi až prehnane na každom detaile a to len preto, aby sa môj milovaný cítil stále dobre, aby som mu vyhovela a aby bol na mňa hrdý. Načo to všetko, keď ma to dostáva do záhuby? Kde robím chybu? Veľkosť mojej oddanosti k jednej osobe nevytvára niečo krásne,
práve naopak.
Snaha robiť všetko dobre, už predtým neviedla k ničomu dobrému. Nevedie ani teraz. Privádza ma to k záveru, že treba myslieť hlavne na seba. Vidieť hlavne svoje záujmy, kým to nemá ako ublížiť okoliu, tým najbližším. Zo sveta si brať to, čo ponúka a využívať všetky príležitosti. Druhým dávať, keď potrebujú. Každý sme hlavnými postavami vlastného celovečerného filmu. Rodičov máme a mať nebudeme. Kamaráti prichádzajú a odchádzajú. Koniec-koncov aj tie veľké lásky neprichádzajú do života len raz. Preto je potrebné sa spoliehať len sám na seba. Nikto za vás život žiť nebude. Narodil si sa sám, prvýkrát v škole si bol sám, na prvý bozk si bol sám, štátnice, zamestnanie..smrť. Hoci sú okolo teba ľudia, tvoj svet je v tebe a nik tie chvíle neprecíti a nerozhodne za teba. Je úžasné mať pri sebe niekoho, s kým môžeš zdielať krásne i upršané dni, no neprestaň veriť v seba, spoliehať sa na seba, odvahu, motiváciu a povzbudenie nájsť v sebe. Máme tu na Zemi obmedzený čas, preto by bolo hlúpe prepnúť na stand by. Je to tvoj film a ty si hlavný hrdina. Viem, čo chcem, ale sama som toto všetko ešte nepreviedla do môjho konania. Chce to
čas
lebo toto nie je otázka pretočenia strany. Uvedomiť si svoju hodnotu a byť na seba hrdý, ale aj kritický. Nestáť na periférii (a pokojne tam môžeš mať aj trvalé bydlisko). Byť pupkom sveta*. Odtiaľ vychádza sila. To je pre mňa ten pevný bod, ktorý keď uchopím, pohnem svetom.
*nemyslím tým, aby si bol pyšný, nesebakritický exhibicionista bez štipky studu. Skôr pochopiť, že vždy stred je najpútavejší a hromadi v sebe energiu nadpozemského, pozemského aj podsvetného. Miesto sily a zmeny.
Komentáre